O Lívii
V mojom živote som stále hľadala niečo viac, niečo hlbšie, niečo čo má zmysel. Nikdy ma nijak nevzrušoval bežný život a každodennosť, monotónna normálnosť a život podľa kolóniek ma nudil. Ja som vždy hľadala niečo extra, niečo, čo sa dotkne priamo mojej duše. A musím povedať, že pritiahnuť si tieto "wau" zaujímavé zážitky, sa mi vždy darilo.
Mnoho z týchto zážitkov sa spájalo s mužmi. Vyzerá to tak, že v tomto živote som sa prišla naučiť veľa o láske a ženskej energii. Chcela som spoznať, čo to znamená ľúbiť druhého, ale hlavne, čo to znamená ľúbiť seba.
Venovala som sa psychológií a osobnému rozvoju a skúmala som, prečo si priťahujem istý typ chlapov. Vždy ma priťahovali muži, ktorí milovali slobodu, skôr chladnejší, než emotívni a vrelí. Takí, ktorí nemali lásku (aspoň takú, po ktorej túži väčšina žien), v ich rebríčku nejak vysoko.
Narážala som na mužov, ktorí aj v ich strednom veku, žili slobodný život a nemali záujem sa zaviazať, boli spokojní, cestovali, starali sa o seba a žili pre seba. Mňa mali síce radi, ale určite ma nechceli za plnohodnotnú partnerku, aby nemuseli znášať to, čo so sebou partnerstvo prináša. Chceli mať pokoj a brali len pekné chvíle. Mala som troch zahraničných partnerov tohto typu.
Ja som samozrejme, ako žena, chcela viac, ale vedela som, že títo chlapi, mi to nedajú. Ak by som chcela zažiť naozajstnú plnohodnotnú lásku a vytvoriť si rodinu, musela by som zmeniť to, akých chlapov k sebe priťahujem, a to, akí chlapi priťahujú mňa. Ale táto zmena mi v mojej bytosti naháňala strach. Strach z predstavy záväzku z ktorého sa nedá odísť. Strach zo straty slobody, mojej možnosti cestovať a mojej možnosti mať možnosti. :) No pozrime sa, istým spôsobom som aj ja taká, ako títo moji bývalí partneri. :)
Odkiaľ však pramení ten strach zo záväzku a straty slobody? Prečo som sa toho tak veľmi bála? Keď som išla hlbšie, zistila som, že za strachom zo záväzku, je strach z toho, že sa zaviažem nesprávnemu a už nikdy nebudem mať šancu nájsť a zažiť lásku. Zaujímavé však? A tak, aby som sa ochránila pred možnosťou už nikdy nezažiť lásku, som sa nevedela naplno zaviazať a vždy som mala veľmi slobodné vzťahy, a tým pádom aj vyššie spomenutý typ mužov.
Je fascinujúce, ako to, čo žijeme je vždy to najlepšie, čo v danej chvíli žiť môžeme. Naše vzťahy sú odrazom našich zranení a toho, pred čím sa chránime. Často ani nevieme pred čím, pretože je to uložené hlboko v nás. Preto je vždy všetko tak, ako má byť a my môžeme skúmať odkiaľ to pochádza. Samozrejme niečo je prevzaté z rodiny, z toho, čo sme si načítali od rodičov v útlom detstve, ja však verím, že to môže ísť aj hlbšie, do pamäte celého rodu, či dokonca do pamäte duše a môžu to byť programy na veľmi hlbokých úrovniach.
Krásne však je, že toto všetko sa dá zmeniť. Keď človek chce a pracuje so sebou, či vyhľadá pomoc skúseného terapeuta. Ja som so sebou vždy pracovala, pretože ma vždy bavilo skúmať, hľadať príčinu a prísť na koreň veci. Ešte síce stále nie som v bode, v ktorom mám manžela a rodinu :), ale verím, že všetko príde v správny čas vtedy, keď na to budem pripravená.
Som vďačná, že som sa mohla cez moje doterajšie vzťahy naučiť tak veľa o sebe a aj o technikách, ktoré pomáhajú prepísať programy, ktoré nám bránia v raste, či v tom po čom túžime. Jednou z týchto techník je Thetha Healing.
O princeznej a záchrancovi
Vždy som hľadala muža, ktorý ma zachráni, pričom som ani nerozumela, pred čím chcem vlastne zachrániť. Pred sebou? Pred životom? Po viacerých neúspešných pokusoch o záchranu, som zistila, že nikto iný ma zachrániť nemôže. Môžem to urobiť len JA. Krok za krokom, deň za dňom, sa učím dať sama sebe to, čo som vždy žiadala od mužov. Často som sa od mužov dožadovala vecí, ktoré som si sama nedala, pritom som vždy mala tú možnosť. A divme sa svetu, že mi to ani oni nechceli dať. A tak som si povedala dosť. Dám si to sama a nebudem o to žobroniť od mužov. Keď príde muž, ktorý mi to dá prirodzene, tak to prijmem, ale určite o to už nebudem žobrať. Dala som si sebalásku a sama som uznala svoju hodnotu. Keď nejaký muž nevidí moju hodnotu, už mu ju nebudem dokazovať, prosto ju nevidí, ale to neznamená, že ju nemám.
Sama som si nasadila korunu.
Vstúpiť do vzťahu z pocitu plnosti
Je veľmi dôležité vstupovať do vzťahu z pocitu plnosti a nie z pocitu nedostatku a strachu. Väčšina žien do vzťahu vstupuje, keď im niečo chýba a potom čaká, že im tento nedostatok vzťah s mužom vyplní. Avšak to sa vo väčšine prípadov nestane, očakávania sú nenaplnené a žena začne muža obviňovať z toho, že ju nie je schopný urobiť šťastnou.
A on to naozaj nevie, pretože keď ona nie je sama so sebou šťastná už pred vzťahom s ním a jej šťastie má záležať od neho, potom niečo nie je v poriadku. Nie je mužova povinnosť zodpovedať za šťastie svojej partnerky, potom je to úplná závislosť na ňom, a to muži nechcú. Teda aspoň nie tí, ktorí majú zdravú mužskú energiu a chcú sebavedomú, svojprávnu ženu, ktorá vie žiť aj bez neho, ale je jej vedomá voľba byť vo vzťahu s ním, pretože to obom prináša obohatenie.
Jemná závislosť jeden od druhého môže byť v poriadku a samozrejme je úžasné ak nás muž chce urobiť šťastnou, ale povedať si, že bez neho to nejde a dať mu do rúk celú zodpovednosť, je veľmi nebezpečné. Už teraz môžeš vedieť, ako to skončí. Ďalším fiaskom.
Ako by sa Ti páčilo, keby si si našla muža, ktorí by od Teba závisel: jeho nálady, jeho pocity, možno jeho stabilita, asi by si sa ho chcela čo najskôr zbaviť. Ja určite.
Viem, že ako ženy si nemôžeme dať všetko samé a často muža potrebujeme, a to je v poriadku.
Naučme sa však, že žiaden muž nás nezachráni, ani neurobí šťastnými, pokiaľ zodpovednosť za svoje šťastie a za svoj život neprevezmeme do vlastných rúk.
Krátky úryvok o tom, ako šetriť energiu vo vzťahoch. Nemusíš vždy vyhrať.
Ustúpiť znamená akceptovať. Vytvára z protikladného postavenia spolužitie, v ktorom každý dostane, čo chce. Namiesto strácania energie a času v konfliktoch, ktoré vedú k blokáde, ustupovanie uvádza veci a ľudí opäť do chodu. Rovnako ako sa trstina v silnej búrke ohýba a potom znova vyrastie, aj my ustupujeme využívajúc energiu toho druhého namiesto boja proti nemu.
O mojom poslednom vzťahu:
Okrem vyššie spomenutých vzťahov so zahraničnými mužmi, ktorí milovali slobodu a nemali radi záväzky, som mala v roku 2021 a 2022 viac ako ročný vzťah so Slovákom, ktorý sa úplne vymykal z tohto konceptu a sama som nerozumela, akým zázrakom som ho stretla.
Rok sme spolu bývali a ja som si v úvode vzťahu myslela, že takého muža som vždy chcela. Bol to muž, ktorý neunikal, preberal zodpovednosť, nevyhýbal sa záväzku a ponúkal stabilný vzťah. Bol starostlivý a dalo sa na neho spoľahnúť, zaujímal sa o mňa, vedel ma vypočuť a podporiť. Paradoxne, ja som napriek týmto jeho kvalitám vo vzťahu s ním trpela a unikala som.
Prišlo mi to, ako keby som bola v zlatej klietke, vôbec som sa nerozvíjala a neposúvala, aj keď on mi v tom vyslovene nebránil, ale mne to nešlo. Stále som bola v takom napätí, ako keby som stratila svoju silu. Okrem toho sme mali problémy v sexuálnej oblasti, kvôli jeho zdravotným problémom, a tak som nebola v intimite s ním naplnená. Tým som sa často necítila rozpoznaná a potvrdená ako žena.
Ďalším problémom bola moja dobrodružná povaha a chuť zakúšať nové a nepoznané. Spolu sme vôbec nikam necestovali, nechodili na výlety, nezažívali žiadnu radosť. Bola som kvôli tomu nenaplnená a dosť som sa trápila.
Nemali sme match v záľubách. To, čo mal rád on ma nebavilo a tomu, čo som mala rada ja, on vôbec nerozumel. Okrem toho sme si vzájomne odhaľovali svoje primárne zranenia. Často som sa pri ňom cítila, ako žena, ktorá nemá žiadnu hodnotu a necítila som sa milovaná, napriek tomu, že som vedela, že ma ľúbi. Ja som mu tiež stúpala na nedostatočný pocit jeho hodnoty, pretože som ním často pohŕdala a nevážila som si ho ako muža.
Avšak tým, že sme obaja vedomí ľudia, veľa sme sa rozprávali a pracovali na sebe, aj s pomocou terapeutky. Na konci augusta 2022 sme vedome dospeli k tomu, že vzťah sa naplnil a vo veľmi dobrej nálade, pochopení a prijatí, sme sa rozišli. Dodnes sa nemáme problém stretnúť, zavolať si, plnohodnotne sa porozprávať a podporiť.
Najväčšie poznanie, ku ktorému som pri Michalovi dospela bolo, že to, čo ku mne nepatrí nemusím držať. My dvaja sme sa stretli, aby sme si niečo odovzdali a viem, že aj ja jemu som veľmi pomohla, ale keď sa vzťah naplní, nie je správne ho nasilu držať a treba nájsť silu odísť. Najskôr som sa bála, že lepšieho muža už nestretnem, ale potom som v celej svojej bytosti precítila, že ten správny, ku mne príde.
To, čo je pre Teba správne príde, aj bez snahy, aj bez tlaku. To, čo je Tvoje udržíš.
Život je cesta a vzťahy sú jeden obrovský nástroj sebapoznania. Menia sa tak, ako sa meníme my. Vzťahy sú moja vášeň, ktorú zdieľam ďalej.
V prípade spolupráce, alebo pracovného nápadu, ma prosím kontaktuj.
S láskou, Lívia.
